poznamky

Socializácia je proces, v ktorom sa jedinec stáva subjektom konajúcim a prežívajúcim svoj život v zmysle hodnôt a noriem obsiahnutých v spoločenstve, ktorého je členom (Helus, 1976). Z hľadiska výchovy je jeho cieľom naučiť človeka žiť s druhými ľuďmi, naučiť ho komunikovať a tvoriť progresívne medziľudské vzťahy (Zelina, 1993). Hra tu pomáha porozumieť okolitému svetu, prispôsobiť sa mu, overovať si probatórne rôzne formy správania, učiť sa na modeli, bez škody korigovať a nanovo experimentovať, skúšať iné spôsoby. Hra predstavuje školu uvedomelého správania. Dieťa sa začína včleňovať do rodiny a spoločnosti najprv imitáciou toho, čo vidí okolo seba. Imitácia sa zakladá na reprodukcii javov takým istým spôsobom, ako sa odohrali. Môže byť uvedomovaná i neuvedomovaná. Sociálne hry predstavujú asi najširšiu kategóriu hier. Vyžadujú interakciu aspoň dvoch jedincov. Variabilitu, častosť výskytu a intenzitu hry ovplyvňuje rozmanitosť a bohatstvo kultúrneho života dospelých. Sociálne hra sa vyvíja od narodenia dieťaťa prostredníctvom kontaktov dieťaťa s blízkou osobou. Vzájomné kontakty hráčov závisia od komunikácie, schopnosti spolupráce alebo naopak súperivosti. Deti, ktoré sa veľmi túžia hrať s ostatnými, sa ľahšie podelia o hračky, ale nemusí to vždy znamenať, že sa menej hádajú. V súčasnosti je veľký záujem o hry s prvkami prosociálneho správania. V pozitívnej akceptujúcej atmosfére skupiny sa ponúkajú, precvičujú a tvoria pozitívne formy správania. Sú to obvykle hry zamerané na spoluprácu, pomoc, schopnosť deliť sa, tvoriť kompromisy a pod.